UK Trip bolo niečo, o čom som vedela skôr než o tom, že sa chcem hlásiť na GBAS. Keď sme boli všetci prijatí a počas školského roka to bolo vždy niečo vzdialené – za pol roka, za mesiac, za týždeň... až z toho napokon bol zajtrajšok, až som si večer pred začiatkom 24-hodinovej cesty autobusom brala Kinedryl. Naozaj sa to išlo stať.
Uvedomovať som si to začala až keď sme autobusom prechádzali cez Nemecko. Bola som nesmierne natešená a tento elán vo mne vydržal až do konca cesty. Výjavy okolo ktorých sme prechádzali, rovinaté krajiny Holandska s veternými mlynmi (fučkami), som hltala celou dušou.
Po kvalitnom spánku na trajekte sme konečne vystúpili v Británii. Vo vzduchu to bublalo napätím, natešením a hlasnou hudbou, keď sme cestovali do Bristolu – rodného mesta pána učiteľa Merchanta. Napokon sme konečne vystúpili. Ako prvé som si všimla rôznorodosť okoloidúcich – zmiešané kultúry nás sprevádzali celým Tripom a neskutočne ma fascinovali. Našou destináciou v tomto životom prekypujúcim mestom bola Cabot Tower, okolo ktorej sa rozprestieral park a nádherná záhrada.
Ešte v ten večer sme sa zoznámili s našou rodinou. Naša pani domáca nás privítala s takým nadšením a láskavosťou, že sme sa hneď všetci cítili ako doma. Večere trvajúce aj okolo dvoch hodín nebolo nič nezvyčajné vďaka výrečnosti nás všetkých. Dozvedeli sme sa kadečo, čo by nám ani v snoch nenapadlo, aj sme sa mnoho nasmiali. Tieto dlhé večere boli jedna z vecí, na ktoré som sa každým dňom začínala tešiť viac a viac.
Na ďalší deň nás oboznámili so školou a štyrmi učiteľmi, ktorí nás takmer celý ten čas učili. Boli neskutočne milí, zameriavali sme sa na rôzne aspekty angličtiny, ktoré sa z učebnice nenaučíte – správna výslovnosť, obohacovanie slovnej zásoby slovami, ktoré často používajú domáci, všetko formou zábavných hier alebo aktivít.
Po škole sme sa vymenili s druhou skupinkou a šli sme na výlet. V ten deň to bola prehliadka Barntaple, teda mesta v ktorom sídlila naša škola. Je to menšie mestečko s avšak neskutočnou históriou, ktorá ma fascinovala. Po tejto obhliadke bol čas pobrať sa domov, čo pre mňa a mojich spolubývajúcich znamenalo cestu dvojposchodovým autobusom do vedľajšej dediny, v ktorej sme prebývali.
Počas našich výletov sme sa pozreli na malebnú pieskovú pláž vo Woolacombe; s kamennými sme sa stretli v Lymouthe, kam sme sa dostali malebnou prechádzkou z horného Lyntonu, počas ktorej sme mali celý čas pred očami zelené hory a šíre, modré more; a Clovelly – veľmi strmej dedinke s úžasnou históriou, malebnými výhľadmi a nádherným vodopádom.
Zavítali sme do Exeteru, hlavného mesta Devonu. Jediné, čo ma na tomto výlete mrzelo, bol čas ktorý sme dostali na rozchod. Na to aby sme preskúmali celý Exeter a všetky jeho malé obchodíky a skryté poklady, by nám nestačil ani celý deň. Aj napriek tomu som stihla nasať krásu tohto miesta, ktoré ma úplne očarilo.
Taktiež sme strávili deň v The Eden Project – projekt, ktorý sa zameriava na ekológiu, udržanie a obnovu životného prostredia. V areáli bývalého kamenného lomu sme sa prechádzkou rôznymi náučnými trasami dostali až k dvom Biómom – akýmsi kupolám. V jednej (v ktorej som strávila tri hodiny) bol pralesový bióm; v druhej bola fauna a flóra Stredozemného mora.
S UK sme sa rozlúčili bowlingom, počas cesty späť sme zavítali do Disneylandu, a napokon, sme boli doma. Celý výlet sa mi zdal ako v inom svete – doslova – a všetci by sme si ho určite zopakovali ešte raz.