Ešte na jeseň nás naše túlavé nemčinárske kroky zaviedli do Bratislavy. Najskôr sme sa vybrali do Goetheho Inštitútu, kde sme si pozreli virtuálnu výstavu VR Bauhaus venovanú 100. výročiu architektonického slohu Bauhaus, ktorý sa pre svoj strohý dizajn, jednoduchosť a efektívnosť aj dnes teší veľkej obľube a uznaniu. Exkluzívne (pôvodne mal byť už v Prahe) sme ešte dostali možnosť pozrieť si k nemu aj krátky dokumentárny film v angličtine a nemčine, v ktorom sme sa viac dozvedeli o tomto medzinárodnom kultúrnom fenoméne, symbole funkcionalizmu v dizajne a architektúre a najvýznamnejšej umeleckej škole na svete.
Potom sme navštívili výstavy Laca Terena a Arnolda Petra Weisza Kubínčana – Umelcova (ťažká) batožina v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Silný príbeh a neľahký osud Arnolda Petra Weisza Kubínčana v nás mimoriadne zarezonoval a prinútil nás zamyslieť sa nad jeho stále aktuálnym odkazom.
Ďalším cieľom nášho nemčinárskeho putovania bola Banská Bystrica. Po prehliadke historického centra sme si v Galérii Dominika Skuteckého popri obdivovaní malieb tohto umelca precvičili rôznymi formami zážitkového učenia aj svoje nemecké jazykové zručnosti. Ako milovníkov funkcionalizmu nás zaujala aj výstava maliarovho syna, úspešného architekta prvej polovice 20. storočia, Alexandra Skuteckého, ktorý tragicky zahynul počas SNP. Pred budovou galérie, vily Dominika Skuteckého, sme si všimli takzvané „Stolpersteine“ - spomienkové kamene na pamiatku obetí nacizmu. Cestou domov sme mysleli na citát z Auschwitzu od Georga Santayanu: „The one who does not remember history is bound to live throuh it again“...